Vojna a mier

Román sa začína v júli 1805 v Petrohrade, na soaré, ktorú organizovala Anna Pavlovna Schererová – čarodejníčka a dôverčivá dcéra cisárovnej Márie Feodorovovej. Mnohé z hlavných postáv sa dostávajú do salónu. Pierre Bezukhov je nelegitímny syn bohatého šľachtica, ktorý zomrel. Pierre sa chystá zapájať do boja za jeho dedičstvo. Vzdelaný v zahraničí na náklady jeho otca po smrti svojej matky, je Pierre milý, ale sociálne nepríjemný a ťažko sa integruje do spoločnosti v Petrohrade. Je známe každému na soaré, že Pierre je najobľúbenejším otcovým synom zo všetkých nelegitímnych potomkov – limpiar alfombras con vaporeta.

Taktiež navštevuje soaré Pierreho priateľ, princ Andrej Nikolayevich Bolkonský. Je rozčarovaný Petrohradskou spoločnosťou a manželským životom, cíti, že jeho žena je prázdna a povrchná a rozhodne sa, že sa v nadchádzajúcej vojne proti Napoleonovi stane pomocníkom princa Mikhaila Ilarionoviča Kutuzova.

Sprisahanie sa presúva do Moskvy, bývalého ruského hlavného mesta, ktoré kontrastuje s jeho provinciálnymi, viac ruskými cestami k celej európskej petrohradskej spoločnosti. Rodina Rostov je predstavená. Gróf Ilya Andrejevič Rostov a grófka Natalya Rostová sú láskyplným párom, ale navždy sa obávajú svojich neusporiadaných financií. Majú štyri deti. Tridsaťročná Natasha verí v lásku k Borisovi Drubetskému, mladému mužovi, ktorý sa chystá vstúpiť do armády ako dôstojník como quitar la grasa de la cocina.

V dedinke Bolkonsky, princ Andrej odchádza na vojnu a opúšťa svoju vystrašenú, tehotnú ženu so svojim excentrickým otcom princom Nikolajom Andrejevičom a zbožnou sestrou Máriou, ktorá odmieta zobrať si syna bohatého aristokrata na účet jej oddanosti otcovi.
Druhá časť sa otvára s opismi blížiacich sa rusko-francúzskych vojnových príprav. Bitka u Slavkova je hlavnou udalosťou v knihe. Keď sa bitka chystá začať, princ Andrej si myslí, že približujúci sa deň bude čoskoro u konca a bitka vyhraná. Neskôr v bitke však Andrej padá do nepriateľských rúk a dokonca sa stretne s jeho hrdinom, Napoleonom.

Druhá kniha začína Nikolajom Rostovom, ktorý sa krátko vrátil na dovolenku do Moskvy sprevádzaný jeho kamarátom Denisovom, dôstojníkom z Pavlogradského pluku. Nataša sa rozkvitla do krásnej mladé dievčiny. Denisov sa do nej zamiluje, navrhuje manželstvo, ale je odmietnutý. Hoci jeho matka prosí s Nikolajom, aby sa oženil s bohatou dedičkou, aby zachránil rodinu pred jej strašnými finančnými úzkosťami, Nikolaj odmieta.

Pierre Bezukhov, keď nakoniec obdržal svoje obrovské dedičstvo, sa zrazu zmení z mladého človeka na najvyhľadávanejšieho mládenca v Ruskej ríši. Napriek tomu, že vie, že je to zlé, je presvedčený o manželstve s krásnou a nemorálnou dcérou princa. Vo svojom morálnom a duchovnom zmätku sa Pierre pripojí k slobodomurárom. Veľa z knihy zaberá boj s jeho vášňami a jeho duchovnými konfliktmi. Opúšťa svoje bývalé bezstarostné správanie a vstupuje do filozofického hľadania, ktoré je osobitné pre Tolstého: ako by sme mali žiť morálny život v eticky nedokonalom svete? Táto otázka neustále vyrušuje Pierra. Pokúša sa oslobodiť svojich poddaných, ale v konečnom dôsledku nedosahuje nijaký úspech. Princ Andrej sa nevráti do armády, ale zostáva na jeho pozemku a pracuje na projekte, ktorý by kodifikoval vojenské správanie na riešenie problémov dezorganizácie zodpovednej za straty na ruskej strane, Pierre ho navštívi a prináša nové otázky: kde je Boh v tomto amorálnom svete? Princ Andrei cíti nutkané vziať svoje nové vojenské názory do Petrohradu, naivne očakáva, že ovplyvnia buď samotného cisára, alebo tých blízkych k nemu.

Poruchy sexuálnej identity

Sex patrí k životu, je jeho súčasťou. Sexuálny pud je v nás zakorení od narodenia, rozvíja a prejavuje sa po celý náš život. Do istej miery by sme mohli povedať, že sexuálne pudy sú nemenné, avšak prejavy, erotický rozmer samotného sexuálneho správania sa počas obdobia dospievania a dozrievania pohlavných orgánov dostávajú do akéhosi jasnejšieho a zreteľnejšieho rámca. Pohlavná identita má svoje dve stránky, a to biologickú a psychologickú. Medzi biologickou pohlavnou identitou a psychologickou pohlavnou identitou nemusí nastať zhoda. V prípade, ak sa medzi psychickou a fyzickou zložkou pohlavnej identity takáto zhoda nedostaví, môžeme hovoriť o vzniknutej poruche sexuálnej identity.

Rozlišujeme niekoľko typov porúch sexuálnej identity. Medzi takéto zaraďujeme transsexualitu, transvestizmus fetišistický a transvestizmus rituálny, poruchu pohlavnej identity v detstve. Transsexualita je často ľudovo opisovaná ako narodenie sa v cudzom tele. Čiže ak sa žena narodí ako muž, alebo sa muž narodí v ženskom tele. Z fyziologického hľadiska sa jej pohlavné orgány, ako aj hormóny a celkový vzhľad tvária ako mužské a teda sú mužské, avšak psychicky sú jasne ženské a naopak. Mnohokrát sa v laickej verejnosti zamenia s transvestizmom. Jedná sú to o nesprávne zamieňané diagnózy a poruchy.

V prípade fetišistického transvestizmu sa jedná o obliekanie šiat opačného pohlavia, avšak nedochádza tu k túžbe k stálej zmene pohlavia. Obliekanie šiat opačného pohlavia sa odohráva s cieľom vzrušenia a dosiahnutia sexuálneho uspokojenia. O transvestizme sa však nedá hovoriť v prípade rôznych travesty-show, v takýchto prípadoch sa veľakrát jedná len o herecké stvárnenia. Muži sa síce prezliekajú do ženských šiat, znázorňujú a napodobňujú ženské spevácke ikony, nie však za účelom sexuálneho uspokojenia, ale za účelom zábavy. V psychologickom a psychiatrickom svete sa ale stretávame aj s pojmom transvestizmus druhej roly, pri ktorom sa nejedná o prezliekanie do ženských šiat za účelom sexuálneho uspokojenia a vyvrcholenia, ale len pre potešenie. Pri transvestizme sa jedná o poruchu sexuálneho pudu, avšak druh takejto sexuálnej deviácie nie je spoločenský nebezpečný. Psychológa, či inú odbornú pomoc sa snažia vyhľadávať len v prípadoch, keď im ich porucha ovplyvňuje život natoľko, že je prekážkou. Oproti tomu stojí transsexualita, kde je psychiatrická, ako aj medikamentózna liečba práve kvôli transformácii na opačné pohlavie nutná. Ani v takomto prípade sa však nejedná o spoločensky nebezpečnú diagnózu.

Deti a ich fantázie a hry nemusia vôbec pôsobiť ako problém pre ďalší sexuálny vývin. Avšak, ak sa jedná o neustále nosenie šiat opačného pohlavia a o nepretržitú nespokojnosť so svojim pohlavím, môžeme hovoriť o predvoji homosexuálnej orientácie v dospelosti, či o transsexualite. Nejedná sa však o prvoradé diagnostické ukazovatele. Mnohé deti majú tendenciu vyberať hry a hračky, zdanlivo spoločensky zakódované ako hračky opačného pohlavia. V prípade obliekania si šiat opačného pohlavia, je takáto činnosť menej častá, avšak nie je u dieťaťa považovaná za sexuálnu poruchu, iba za akúsi tendenciu. Nie je však na mieste v takýchto prípadoch trestať a vytvárať v deťoch pocit viny za ich správanie. Potlačovanie vlastnej nesúrodej sexuálnej identity môže mať ďaleko rozsiahlejšie devastačné vplyvy na duševné zdravie v dospelosti. V každom z nás sú predsa stránky opačného pohlavia a tie nesmú byť potláčané.