Poruchy sexuálnej identity

Sex patrí k životu, je jeho súčasťou. Sexuálny pud je v nás zakorení od narodenia, rozvíja a prejavuje sa po celý náš život. Do istej miery by sme mohli povedať, že sexuálne pudy sú nemenné, avšak prejavy, erotický rozmer samotného sexuálneho správania sa počas obdobia dospievania a dozrievania pohlavných orgánov dostávajú do akéhosi jasnejšieho a zreteľnejšieho rámca. Pohlavná identita má svoje dve stránky, a to biologickú a psychologickú. Medzi biologickou pohlavnou identitou a psychologickou pohlavnou identitou nemusí nastať zhoda. V prípade, ak sa medzi psychickou a fyzickou zložkou pohlavnej identity takáto zhoda nedostaví, môžeme hovoriť o vzniknutej poruche sexuálnej identity.

Rozlišujeme niekoľko typov porúch sexuálnej identity. Medzi takéto zaraďujeme transsexualitu, transvestizmus fetišistický a transvestizmus rituálny, poruchu pohlavnej identity v detstve. Transsexualita je často ľudovo opisovaná ako narodenie sa v cudzom tele. Čiže ak sa žena narodí ako muž, alebo sa muž narodí v ženskom tele. Z fyziologického hľadiska sa jej pohlavné orgány, ako aj hormóny a celkový vzhľad tvária ako mužské a teda sú mužské, avšak psychicky sú jasne ženské a naopak. Mnohokrát sa v laickej verejnosti zamenia s transvestizmom. Jedná sú to o nesprávne zamieňané diagnózy a poruchy.

V prípade fetišistického transvestizmu sa jedná o obliekanie šiat opačného pohlavia, avšak nedochádza tu k túžbe k stálej zmene pohlavia. Obliekanie šiat opačného pohlavia sa odohráva s cieľom vzrušenia a dosiahnutia sexuálneho uspokojenia. O transvestizme sa však nedá hovoriť v prípade rôznych travesty-show, v takýchto prípadoch sa veľakrát jedná len o herecké stvárnenia. Muži sa síce prezliekajú do ženských šiat, znázorňujú a napodobňujú ženské spevácke ikony, nie však za účelom sexuálneho uspokojenia, ale za účelom zábavy. V psychologickom a psychiatrickom svete sa ale stretávame aj s pojmom transvestizmus druhej roly, pri ktorom sa nejedná o prezliekanie do ženských šiat za účelom sexuálneho uspokojenia a vyvrcholenia, ale len pre potešenie. Pri transvestizme sa jedná o poruchu sexuálneho pudu, avšak druh takejto sexuálnej deviácie nie je spoločenský nebezpečný. Psychológa, či inú odbornú pomoc sa snažia vyhľadávať len v prípadoch, keď im ich porucha ovplyvňuje život natoľko, že je prekážkou. Oproti tomu stojí transsexualita, kde je psychiatrická, ako aj medikamentózna liečba práve kvôli transformácii na opačné pohlavie nutná. Ani v takomto prípade sa však nejedná o spoločensky nebezpečnú diagnózu.

Deti a ich fantázie a hry nemusia vôbec pôsobiť ako problém pre ďalší sexuálny vývin. Avšak, ak sa jedná o neustále nosenie šiat opačného pohlavia a o nepretržitú nespokojnosť so svojim pohlavím, môžeme hovoriť o predvoji homosexuálnej orientácie v dospelosti, či o transsexualite. Nejedná sa však o prvoradé diagnostické ukazovatele. Mnohé deti majú tendenciu vyberať hry a hračky, zdanlivo spoločensky zakódované ako hračky opačného pohlavia. V prípade obliekania si šiat opačného pohlavia, je takáto činnosť menej častá, avšak nie je u dieťaťa považovaná za sexuálnu poruchu, iba za akúsi tendenciu. Nie je však na mieste v takýchto prípadoch trestať a vytvárať v deťoch pocit viny za ich správanie. Potlačovanie vlastnej nesúrodej sexuálnej identity môže mať ďaleko rozsiahlejšie devastačné vplyvy na duševné zdravie v dospelosti. V každom z nás sú predsa stránky opačného pohlavia a tie nesmú byť potláčané.